Zásahový tím medveďa hnedého Fatra učí medvede báť sa ľudí

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v spolupráci so Zásahovým tímom Fatra a Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach testuje novú metódu odstrašovania medveďov. Jej cieľom je vytvoriť u medveďov negatívnu asociáciu s prítomnosťou človeka a obývanými lokalitami.

Averzívna terapia je nesmrtiaca metóda, pri ktorej si medvede spájajú prítomnosť človeka alebo pobyt v blízkosti ľudských obydlí s nepríjemným zážitkom. Cieľom je, aby si vytvorili negatívnu asociáciu a obývaným oblastiam sa začali vyhýbať. Metóda sa využíva najmä pri medveďoch, ktoré stratili prirodzenú plachosť a vyhľadávajú potravu v intravilánoch obcí. „Táto metóda sa bežne používa napríklad v USA a Kanade. Využíva sa pri nej gumové strelivo, poplašné náboje, kynologické zásahy či elektrické ohradníky. Jej cieľom je obnoviť prirodzenú plachosť šelmy,“ povedal Juraj Žiak, vedúci Zásahového tímu Fatra.

Medveď mal nežiadúci návyk

Členovia Zásahového tímu Fatra aplikovali túto metódu v apríli na dospelom jedincovi, ktorého následne monitorovali dva a pol mesiaca. „Problémový medveď opakovane prenikal do intravilánu obce Kraľovany, miestnej časti Rieka, a do obce Šútovo. Napriek využitiu viacerých preventívnych opatrení sa u tohto jedinca nepodarilo odstrániť nežiaduce správanie. Z tohto dôvodu sme pristúpili k cielenému odchytu s cieľom nasadenia telemetrického sledovania a aplikácie averzívnej terapie,“ povedal Juraj Žiak.

Medveďa nalákali do odchytového zariadenia, v ktorom pred chemickou imobilizáciou zotrval deväť hodín, čím získal negatívnu skúsenosť spojenú s touto lokalitou. Po jeho uspaní členovia zásahového tímu odobrali vzorky biologického materiálu a vykonali biometrické merania. Približne desať- až dvanásťročný dospelý samec vo výbornej kondícii vážil 243 kg a šírka jeho prednej laby dosahovala 15 cm. Po veterinárnom vyšetrení mu nasadili telemetrický obojok na sledovanie jeho pohybu a určovanie presnej polohy v nasledujúcich mesiacoch. Medveďa následne označili na oboch ušniciach identifikačnými známkami, ktoré umožnia jeho jednoznačnú identifikáciu aj po odpojení GPS obojka.

„Prednostne sa táto metóda monitoringu využíva u dospelých jedincov, ktorým nebude hrubnúť krk ani v období hyperfágie a naberania telesného tuku. V špecifických prípadoch je možné túto metódu použiť aj u nedospelých jedincov v krátkodobom časovom horizonte,“ povedal zverolekár Ladislav Molnár, z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Terapia štvrťtonovej šelmy

„Jedinec sa musí prebrať z narkózy do úplného vedomia v odchytovom zariadení, aby si vštepil negatívny zážitok. V prípade, že by bol jedinec prevezený na inú lokalitu alebo by sa prebral mimo odchytového zariadenia, tento efekt by nenastal, pretože chemická imobilizácia spôsobuje tzv. retrográdnu amnéziu, ktorá je známa tým, že jedincom vymazáva krátkodobú pamäť. Medveď by si tak žiaden negatívny zážitok spojený s odchytom a miestom nepamätal,“ povedal MVDr. Ladislav Molnár.

Následne členovia Zásahového tímu aplikovali samotnú averzívnu terapiu formou zvukových a svetelných stimulov, použitím medvedieho spreja s obsahom kapsaicínu a nastreľovaním gumových projektilov. Týmito podnetmi medveďa sprevádzali aj po jeho vypustení z odchytového zariadenia. „Jedinec reagoval dobre a opustil kritickú lokalitu v zastavanom území. Na základe údajov z GPS obojka sme v spolupráci s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR spätne zistili, že nasledujúce dni zotrval v kalamitisku v Šútovskej doline, ďaleko od ľudských sídiel,“ uviedol Juraj Žiak.

Podľa jeho ďalších slov sa medveď približne tri týždne po odchyte pokúsil prejsť cez terestrický biokoridor Trusalová – Podhradie do Národného parku Veľká Fatra, no pravdepodobne pre intenzívnu dopravu na ceste I/18 bol jeho pokus neúspešný. Následne sa presunul na hrebeň Malej Fatry, kde sa zdržiava dodnes.

Pohyb tohto jedinca budú naďalej podrobne monitorovať s cieľom zistiť, či mala averzívna terapia požadovaný efekt. „Napriek tomu, že tento medveď bol synantropný, dostal druhú šancu,“ skonštatoval vedúci Zásahového tímu Fatra.

Pascu si vyskúšal aj mladý medveď

Počas prípravy odchytu problematického jedinca si averzívnu terapiu na vlastnej koži vyskúšal aj jeden nedospelý medveď, ktorý sa do nastraženého odchytového zariadenia nečakane chytil dva dni pred problémovým jedincom. Mladý medveď nebol cieľovým jedincom na odchyt, ale záznamy z fotopascí vykazovali jeho pravidelný výskyt v sledovanej lokalite v blízkosti ľudských obydlí. Zo zvedavosti náhodne vstúpil do odchytového zariadenia a spustil nášľapný mechanizmus. „Neplánovaný odchyt sme okamžite konzultovali so spolupracujúcim veterinárom, ktorý navrhol postup averzívnej terapie – označenie jedinca farbeným sprejom bez použitia chemickej imobilizácie a jeho následné vypustenie nasledujúce ráno.“ Ako ubezpečil Ladislav Molnár, odchytové zariadenie je skonštruované tak, že medveď v ňom môže stráviť bez ujmy na zdraví aj viac ako dvadsaťštyri hodín. Jedinca pred vypustením podráždili medvedím sprejom s obsahom kapsaicínu a pri plnom vedomí ho následne z odchytového zariadenia vypustili, pričom ho pri úteku do lesa plašili nesmrtiacimi pryžovými strelami. Nedospelému, približne šesťdesiatkilovému jedincovi GPS obojok nenasadili, pretože ešte rastie a obojok by ho mohol po krátkom čase začať obmedzovať. V najnovších obojkoch, ktoré má zásahový tím k dispozícii, je už zabudovaná aj kamera, ktorá každé dve hodiny posiela okrem súradníc aj krátke video. „Našim cieľom je získavať čo najviac dát o problémových jedincoch, aby sme mali dobre zmapovaný ich pohyb, aby sme mali zdokumentované účinky averzívnej terapie a aby sme si boli istí, že fyzická eliminácia je až tá posledná možnosť po vyčerpaní všetkých predchádzajúcich opatrení,“ povedal Juraj Žiak.

Podľa aktuálnych údajov z GPS obojka sa sledovaný jedinec začiatkom júna presunul z podhorskej časti do hôľnej časti Národného parku Malá Fatra. „Predpokladáme, že je to spôsobené skončením medvedej ruje a tiež energeticky bohatou pašou na alpínskych lúkach nad hornou hranicou lesa. Sledovaný jedinec má tento migračný návyk pravdepodobne zaužívaný každoročne už dlhodobo,“ uzavrel Žiak.

Autor: Správa Národného parku Veľká Fatra, ŠOP SR